Načítavam
ENGLISH VERSION

Páramí = Páramitá - 10 dokonalostí mysle, sú to mentálne vlastnosti vedúce k buddhovstvu

1. štedrosť (dána-páramí)

2. morálka (síla-páramí)

3. odriekanie (nekkhamma-páramí)

4. múdrosť (paňňá-páramí)

5. energia (viriya-páramí)

6. trpezlivosť (khanti-páramí)

7. pravdivosť (sačča-páramí)

8. odhodlanie (adhitthána-páramí)

9. láskavosť (mettá-páramí)

10. vyrovnanosť (upekkhá-páramí)

 Dasa síla 

1. 1  1. Pánátipáta véramani sikkhápadam samádijámi
     
Zraňovania cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.        2. Adinnádáná véramani sikkhápadam samádijámi
     
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Abrahmačarijá véramani sikkhápadam samádijámi
    
Prejavov sexuality sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
    
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5.       5. Surámérajamadždžá pamádatháná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Zatemňovaniu mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

6.       6. Vikála bhódžaná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Prijímania jedla v nevhodnú dobu (t.j. popoludní) sa budem zdržovať.

7.       7. Naččá gíta vádita visúka dassana málá gandha vilépana dhárana mandana vibhúsanatháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Tanca, spevu, hudby, kvetín, vôní, skrášľovania a používania ozdôb sa budem zdržovať.

8. Uččá sajana mahá sajaná véramani sikkhápadam samádijámi
    
(Používania) vysokých a pohodlných kresiel a postelí sa budem zdržovať.

 

 

Atthanga sila = 8 etických predsavzatí

1.       1. Pánátipáta véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňovania cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.        2. Adinnádáná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Abrahmačarijá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Prejavov sexuality sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5.       5. Surámérajamadždžá pamádatháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zatemňovaniu mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

6.       6. Vikála bhódžaná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Prijímania jedla v nevhodnú dobu (t.j. popoludní) sa budem zdržovať.

7.       7. Naččá gíta vádita visúka dassana málá gandha vilépana dhárana mandana vibhúsanatháná véramani sikkhápadam samádijámi
  
Tanca, spevu, hudby, kvetín, vôní, skrášľovania a používania ozdôb sa budem zdržovať.

8. Uččá sajana mahá sajaná véramani sikkhápadam samádijámi
   
(Používania) vysokých a pohodlných kresiel a postelí sa budem zdržovať.

 

Paňca sila (paňčasíla) = 5 etických predsavzatí (ako sa vyslovujú s približným prekladom – môžete sa stretnúť aj s inými verziami výkladu, alebo si ich upraviť tak, aby vám boli blízke)

1.       1. Pánátipátá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňovaniu cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.       2. Ádinnádána véramani sikkhápadam samádijámi
   
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Kámésu miččháčárá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zmyslovej nestriedmosti sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5. Surá méraja madždžá pamádattháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zatemňovania mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

 

Etické predsavzatia

Etika a morálka (síla) sú spolu s múdrosťou (paňňá) a meditačnou koncentráciou (samádhi) trojnožkou, ktorá dáva ľudskému životu stabilitu a zmysel. Predsavzatia nie sú zákazy či príkazy, za ktoré by nám niekto hrozil trestom. Ide o odporúčania, o dobre mienené rady. Ich dodržiavanie napomáha očisťovaniu mysle, v bežnom živote vedú k pokoju, v meditácii uľahčujú koncentráciu mysle.

Môžeme sa stretnúť s piatimi, ôsmimi a desiatimi etickými predsavzatiami. Laici v bežnom živote sa obvykle snažia dodržiavať päť etických predsavzatí, pretože dovoľujú mysli zotrvávať v pokoji a spokojnosti. Osem predsavzatí sa odporúča pre laikov, ktorí sa zúčastňujú na intenzívnom meditačnom pobyte. Desať predsavzatí dodržujú tí, ktorí si chcú vyskúšať prísnejší režim, napr. ako prípravu na mníšsky život.

Etické predsavzatia sa recitujú v pálijštine, niekto pridáva aj preklad do svojho jazyka, aby si lepšie pripomenul ich význam, pretože nejde o samotné recitovanie, ale o pripomenutie si tých kvalít správania sa, ktoré nám umožňujú pokojný a šťastný život.

Sangha

Sangha je spoločenstvo Vznešených, čiže mníchov a ostatných nasledovníkov Buddhu, ktorí usilujú o očistenie mysle a skutočné šťastie. Tradične označovala len mníchov, dnes viac vnímaná ako komunita všetkých meditujúcich.

Buddha, Dhamma a Sangha sa považujú za „tri klenoty“ (tiež „trojí alebo trojitý klenot“, „tri drahokamy“, „tri vzácnosti“, za „tri útočištia“, „tri ochrany“, pretože sú niečím vzácnym, s čím sa nestretne vo svojom živote každý, a poskytujú útočište pred utrpením sveta, ochranu pred nečistotami mysle.

Dhamma

Pálijský pojem dhamma (v sanskrte dharma) má veľa rôznych významov. Jednak sa ním označuje Učenie, ktoré tu zanechal historický Buddha Sakyamuni (vtedy sa obvykle píše s veľkým začiatočným písmenom, hoci pálijština ani sanskrt veľké a malé písmená nerozlišujú), v tomto význame sa tiež môžeme stretnúť so spojením Buddha-Dhamma (v Ázii častejšie používaný pojem než európsky „buddhizmus“), čiže Učenie Buddhu. Dhamma ďalej znamená zákonitosť, princíp (vesmíru, bytia všeobecne), niekedy prekladané ako „zákon“, avšak ide o vnútorný princíp, teda skôr zákonitosť. V minulosti boli pokusy presadiť slovanské príbuzné slovo „držma“ (v zmysle „to, čo drží svet pohromade), pretože sanskrtský koreň dhr- súvisí so slovanským „držať“. Ďalším významom je mentálny jav (odkaz na dhammanussati – 4. základňa všímavosti).

Buddha

Buddha, pálijsky i sanskrtsky znamená „prebudený“, od koreňa buddh- „budiť“, „prebúdzať (sa)“, označuje bytosť, ktorá pochopila seba a svet, základné princípy jeho fungovania. Buddhov bolo v histórii ľudstva niekoľko, obvykle – skrátene za Buddha Sakyamuni (šakjamúni), čiže „Mudrc z rodu Šákjov“) – sa toto slovo používa na označenie princa Siddhárthu Gótamu, ktorý žil pred 2500 rokmi na území dnešnej severnej Indie a vlastným úsilím realizoval svoj plný ľudský potenciál (hovorí sa „realizoval“, alebo „dosiahol“, alebo „prebudil sa“, myslí sa tým z ilúzií, ktorým bežne ľudia veria a identifikujú sa s nimi). Tento pojem sa však tiež používa na označenie vlastnej buddhovskej podstaty mysle (hlavne v tibetských školách buddhizmu), pretože každý disponuje potenciálom dosiahnuť realizáciu.

Budhistické koncily

Významné budhistické koncily uskutočnené po Budhovej smrti

Dôvodom na zvolanie prvého koncilu, ktorý sa konal asi rok po Budhovej smrti (4. alebo 5. st. p.n.l.) v indickej Ráďžagahe, bolo uchovanie jeho pôvodného učenia. Tomuto koncilu predsedal jeden z hlavných Budhových žiakov Mahakasyapa, ktorý vybral ako účastníkov tohto stretnutia 5OO arahatov. Na tomto koncile boli recitované Budhove rozpravy tak, ako si ich poprední žiaci memorovaním vštepili do pamäti ešte za učiteľovho života. Ánanda, ktorý bol známy svojou výnimočnou pamäťou, predrecitovával Budhove rozpravy (sutty1) a iný žiak Upali zas disciplinárne pravidlá (vinaya). Názory historikov sa rôznia v tom, či už na tomto koncile sa začala koncipovať rozsiahla zbierka analytických textov (abhidhamma), systematicky objasňujúcich základné pojmy, problémy a praktické meditatívne výsledky náuky, ktoré sa nachádzajú v rozpravách. Na týchto troch súboroch sa zakladá pálijský kánon théravádového budhizmu tzv. tipitaka (trojitý kôš).

Z rôznych prameňov vyplýva, že v mníšskej komunite postupne dochádzalo k rôznym nezhodám v otázkach dodržiavania pravidiel (okrem iného aj nespokojnosť časti mníšskej obce ohľadom zákazu prijímania peňažných darov či pitia nefermentovaného palmového vína, a pod.). Tieto okolnosti viedli k zvolaniu druhého koncilu, ktorý sa konal približne sto rokov po Budhovej smrti v indickom Vesálí a zúčastnilo sa ho asi 700 mníchov. Tomuto koncilu predsedal Révata a Sarvagamín – najstarší zo zhromaždených arahatov,  ktorý bol zas spytovaný ohľadom desiatich bodov kláštornej morálky. Sarvagamín všetkých desať bodov odmietol, čo viedlo k dočasnému znovunastoleniu jednoty ohľadom pravidiel. V skutočnosti sa však práve tento koncil považuje za začiatok štiepenia budhistickej komunity.

Tretí koncil sa konal približne 250 rokov p.n.l. za vlády krála Ásoku, ktorý ho zvolal prostredníctvom Moggaliputta Tissu, a to za účelom ustanovenia ortodoxného učenia. Tohto koncilu sa zúčastnilo približne 1000 mníchov a pod Tissovým vedením boli posudzované rôzne názory, z ktorých niektoré boli schválené a iné odmietnuté s tým, že navrhovatelia odmietnutých názorov boli vypovedaní z mesta Patna (India), kde sa zhromaždenie konalo.

Nespokojní mnísi zvolali „opozičný“ koncil, ktorý však nebol uznaný staršími mníchmi (sthaviras) a ktorý zhromaždil nielen všetkých nespokojných mníchov bez ohľadu na úroveň ich duchovného pokroku, ale pripustil i účasť laických prívržencov. Tento koncil schválil niektoré zmeny rádových pravidiel a jeho účastníci sa označili za predstaviteľov máhasangha (veľké spoločenstvo). Sthaviras neskôr sformovali théravadový budhizmus, pričom mahasanghika sa spája s mahajánovou vetvou budhizmu.

Spory o autentičnosť učenia a problémy spojené so zachovávaním rádových pravidiel v kláštorných spoločenstvách boli čiastočne následok úspechu budhizmu medzi obyčajnými ľuďmi, ale i bohatými a mocnými podporovateľmi. Tento úspech totiž viedol k rýchlemu rastu mníšskych spoločenstiev, častokrát však z iných dôvodov, než je túžba po duchovnom živote. Toto nevyhnutne viedlo ku zníženiu intelektuálnej, duchovnej a mravnej úrovne kláštorného života.

Významný bol i koncil, ktorý sa konal v kráľovskom meste Anuradhapura na Srí Lanke v roku 25 p.n.l., na ktorom sa zúčastnení mnísi dohodli, že dovtedy memorované učenie, kodifikované ako tipitaka, treba v záujme uchovania spísať. Toto sa zakrátko udialo v meste Aluvihara na Srí Lanke.

Doposiaľ posledný koncil théravadovej tradície sa konal v barmskom Rangúne v roku 1954, a to opäť za účelom recitovania a potvrdenia pálijského kánonu. Termín konania koncilu bol považovaný za 2500. výročie Budhovej smrti. Zúčastnilo sa ho 2500 mníchov a pomohol umocniť súdržnosť théravadových budhistov z celého sveta.

 

1sutta – pojednanie alebo rozprava Budhu na špecifickú tému

 

Použité zdroje:

ALLDRITT, L. D. (2005). Buddhism. Chelsea House Publishers: Philadelphia.  208 p.

BUSWELL, R. E. (ed.). (2003). Encyclopedia of Buddhism. Tomson: New York. 1042 p.

WERNER, K. (1995). Náboženství jižní a jihovýchodní Asie. Brno: Masarykova Univerzita. 215 s.

 

 

Plánované kurzy

Ak chceš počuť spev svojej duše, obklop sa mlčaním.

(Arturo Graf)