Načítavam
ENGLISH VERSION

Páramí = Páramitá - 10 dokonalostí mysle, sú to mentálne vlastnosti vedúce k buddhovstvu

1. štedrosť (dána-páramí)

2. morálka (síla-páramí)

3. odriekanie (nekkhamma-páramí)

4. múdrosť (paňňá-páramí)

5. energia (viriya-páramí)

6. trpezlivosť (khanti-páramí)

7. pravdivosť (sačča-páramí)

8. odhodlanie (adhitthána-páramí)

9. láskavosť (mettá-páramí)

10. vyrovnanosť (upekkhá-páramí)

 Dasa síla 

1. 1  1. Pánátipáta véramani sikkhápadam samádijámi
     
Zraňovania cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.        2. Adinnádáná véramani sikkhápadam samádijámi
     
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Abrahmačarijá véramani sikkhápadam samádijámi
    
Prejavov sexuality sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
    
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5.       5. Surámérajamadždžá pamádatháná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Zatemňovaniu mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

6.       6. Vikála bhódžaná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Prijímania jedla v nevhodnú dobu (t.j. popoludní) sa budem zdržovať.

7.       7. Naččá gíta vádita visúka dassana málá gandha vilépana dhárana mandana vibhúsanatháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Tanca, spevu, hudby, kvetín, vôní, skrášľovania a používania ozdôb sa budem zdržovať.

8. Uččá sajana mahá sajaná véramani sikkhápadam samádijámi
    
(Používania) vysokých a pohodlných kresiel a postelí sa budem zdržovať.

 

 

Atthanga sila = 8 etických predsavzatí

1.       1. Pánátipáta véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňovania cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.        2. Adinnádáná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Abrahmačarijá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Prejavov sexuality sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5.       5. Surámérajamadždžá pamádatháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zatemňovaniu mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

6.       6. Vikála bhódžaná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Prijímania jedla v nevhodnú dobu (t.j. popoludní) sa budem zdržovať.

7.       7. Naččá gíta vádita visúka dassana málá gandha vilépana dhárana mandana vibhúsanatháná véramani sikkhápadam samádijámi
  
Tanca, spevu, hudby, kvetín, vôní, skrášľovania a používania ozdôb sa budem zdržovať.

8. Uččá sajana mahá sajaná véramani sikkhápadam samádijámi
   
(Používania) vysokých a pohodlných kresiel a postelí sa budem zdržovať.

 

Paňca sila (paňčasíla) = 5 etických predsavzatí (ako sa vyslovujú s približným prekladom – môžete sa stretnúť aj s inými verziami výkladu, alebo si ich upraviť tak, aby vám boli blízke)

1.       1. Pánátipátá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňovaniu cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.       2. Ádinnádána véramani sikkhápadam samádijámi
   
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Kámésu miččháčárá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zmyslovej nestriedmosti sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5. Surá méraja madždžá pamádattháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zatemňovania mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

 

Etické predsavzatia

Etika a morálka (síla) sú spolu s múdrosťou (paňňá) a meditačnou koncentráciou (samádhi) trojnožkou, ktorá dáva ľudskému životu stabilitu a zmysel. Predsavzatia nie sú zákazy či príkazy, za ktoré by nám niekto hrozil trestom. Ide o odporúčania, o dobre mienené rady. Ich dodržiavanie napomáha očisťovaniu mysle, v bežnom živote vedú k pokoju, v meditácii uľahčujú koncentráciu mysle.

Môžeme sa stretnúť s piatimi, ôsmimi a desiatimi etickými predsavzatiami. Laici v bežnom živote sa obvykle snažia dodržiavať päť etických predsavzatí, pretože dovoľujú mysli zotrvávať v pokoji a spokojnosti. Osem predsavzatí sa odporúča pre laikov, ktorí sa zúčastňujú na intenzívnom meditačnom pobyte. Desať predsavzatí dodržujú tí, ktorí si chcú vyskúšať prísnejší režim, napr. ako prípravu na mníšsky život.

Etické predsavzatia sa recitujú v pálijštine, niekto pridáva aj preklad do svojho jazyka, aby si lepšie pripomenul ich význam, pretože nejde o samotné recitovanie, ale o pripomenutie si tých kvalít správania sa, ktoré nám umožňujú pokojný a šťastný život.

Sangha

Sangha je spoločenstvo Vznešených, čiže mníchov a ostatných nasledovníkov Buddhu, ktorí usilujú o očistenie mysle a skutočné šťastie. Tradične označovala len mníchov, dnes viac vnímaná ako komunita všetkých meditujúcich.

Buddha, Dhamma a Sangha sa považujú za „tri klenoty“ (tiež „trojí alebo trojitý klenot“, „tri drahokamy“, „tri vzácnosti“, za „tri útočištia“, „tri ochrany“, pretože sú niečím vzácnym, s čím sa nestretne vo svojom živote každý, a poskytujú útočište pred utrpením sveta, ochranu pred nečistotami mysle.

Dhamma

Pálijský pojem dhamma (v sanskrte dharma) má veľa rôznych významov. Jednak sa ním označuje Učenie, ktoré tu zanechal historický Buddha Sakyamuni (vtedy sa obvykle píše s veľkým začiatočným písmenom, hoci pálijština ani sanskrt veľké a malé písmená nerozlišujú), v tomto význame sa tiež môžeme stretnúť so spojením Buddha-Dhamma (v Ázii častejšie používaný pojem než európsky „buddhizmus“), čiže Učenie Buddhu. Dhamma ďalej znamená zákonitosť, princíp (vesmíru, bytia všeobecne), niekedy prekladané ako „zákon“, avšak ide o vnútorný princíp, teda skôr zákonitosť. V minulosti boli pokusy presadiť slovanské príbuzné slovo „držma“ (v zmysle „to, čo drží svet pohromade), pretože sanskrtský koreň dhr- súvisí so slovanským „držať“. Ďalším významom je mentálny jav (odkaz na dhammanussati – 4. základňa všímavosti).

Buddha

Buddha, pálijsky i sanskrtsky znamená „prebudený“, od koreňa buddh- „budiť“, „prebúdzať (sa)“, označuje bytosť, ktorá pochopila seba a svet, základné princípy jeho fungovania. Buddhov bolo v histórii ľudstva niekoľko, obvykle – skrátene za Buddha Sakyamuni (šakjamúni), čiže „Mudrc z rodu Šákjov“) – sa toto slovo používa na označenie princa Siddhárthu Gótamu, ktorý žil pred 2500 rokmi na území dnešnej severnej Indie a vlastným úsilím realizoval svoj plný ľudský potenciál (hovorí sa „realizoval“, alebo „dosiahol“, alebo „prebudil sa“, myslí sa tým z ilúzií, ktorým bežne ľudia veria a identifikujú sa s nimi). Tento pojem sa však tiež používa na označenie vlastnej buddhovskej podstaty mysle (hlavne v tibetských školách buddhizmu), pretože každý disponuje potenciálom dosiahnuť realizáciu.

Meditácia kľudu

Samatha bhávaná – kultivovanie pokojnej mysle
Tento typ meditácie bol známy ešte pred príchodom Budhu. Jogíni a askéti starej Indie dobre poznali silu koncentrovanej mysle. Mnohí zanechali svoje domovy, aby sa mohli plne venovať hľadaniu cesty k vymaneniu sa z večného kolobehu smrti a znovuzrodenia. Dosahovali hlboké meditačné stavy, ktoré vedú k tzv. vnorom (džhánam). V zásade sa rozlišuje osem (stupňov) vnorov. Štyri sa označujú ako vnory s formou (rūpa-jhāna) a štyri ako vnory mimo formy (arūpa-jhāna). Konkrétne sa jedná o:

1. vnor sprevádzaný vytržením a radosťou plynúcou z uchýlenia sa do ústrania,

2. vnor sprevádzaný vytržením a radosťou plynúcou z koncentrácie,
3. vnor do radosti bez vytrženia,
4. vnor do vyrovnanosti a všímavosti,
5. vnor do sféry nekonečného priestoru,
6. vnor do sféry nekonečného vnímania,
7. vnor do sféry prázdnoty,
8. vnor do sféry ani vnímania ani nevnímania.
 

Avšak ani ten najvyšší, ôsmy vnor do „sféry ani vnímania ani nevnímania“ nevedie k prerušeniu kolobehu znovuzrodení (samsáry) ani k deštrukcii všetkých nečistôt (kilesa). Odstránenie nečistôt z mysle je hlavnou snahou praktikujúcich budhistov. Pri samathovej meditácii dochádza k ich intenzívnemu potlačeniu. V samotnom stave džhány sú v mysli meditujúceho úplne neprítomné, no po navrátení sa späť do stavu bežného vnímania sa postupne opäť začínajú prejavovať, t.j. džhány nevedú k vykoreneniu nečistôt len k ich dočasnému potlačeniu. Meditujúci touto cestou nedospeje k oslobodeniu od nesprávneho konania – jeho myseľ naďalej podlieha vplyvu nečistôt.

Pri meditácii kľudu sa rozvíja hlavne koncentrácia. Hovoríme o piatich faktoroch vnoru:

1. počiatočné sústredenie (vitakka),
2. udržané sústredenie (vičara),
3. radosť (píti),
4. šťastie (sukha),
5. jednobodovosť (ekagga).

V praxi to znamená priviesť myseľ k objektu a zotrvať s objektom. Potom nasleduje excesu záujmu o objekt, sprevádzané radosťou a spokojnosťou s objektom. Na záver dochádza k zjednoteniu mysle s objektom.

Základom je nemenný, viac-menej statický objekt. Typickým predstaviteľom samathových objektov sú kasína (kruhy). Jedná sa o rôzne farebné kruhy jednotlivých živlov, napr. kruh ohňa, kruh zeme, kruh vody a podobne. Meditujúci si na začiatku môže pomôcť fyzickým objektom, ktorý umiestni pred seba. Neskôr však tento objekt prenáša do mysle, stáva sa z neho mentálny objekt. Koncentruje sa naň a všetku svoju energiu smeruje na zotrvanie s objektom. Objekt sa mu stále viac a viac vrýva do vnímania až dochádza k úplnému stotožneniu sa mysle s objektom. Objekt je vnímaním, vnímanie je objektom. Meditujúci sa dostáva do stavu vnoru a všetky vonkajšie objekty zanikajú. Dôležité však je podotknúť, že nejde o stav bezvedomia ani nevedomia. Meditujúci si jasne uvedomuje, čo zažíva. Po vystúpení z tohto stavu je schopný plne a jasne opísať, čo zažil a čo vnímal.

Pri meditácii kľudu dochádza k výraznému utíšeniu mysle. Tichá myseľ je silná, rýchla a číra. Tieto charakteristiky jej dodávajú „nadsvetské“ vlastnosti, čo umožňuje zameranie sa na hlboké vhľady do podstaty reality. Vtedy však už dochádza k zmene samotnej podstaty meditácie, a tu nastáva prechod k meditácii vhľadu.

 
Plánované kurzy

V životě lidském mohou nastat dvě tragédie. Jedna je, když nedostaneme to, co chceme. Druhá je, když to dostaneme.

(Oscar WIlde)