Načítavam
ENGLISH VERSION

Páramí = Páramitá - 10 dokonalostí mysle, sú to mentálne vlastnosti vedúce k buddhovstvu

1. štedrosť (dána-páramí)

2. morálka (síla-páramí)

3. odriekanie (nekkhamma-páramí)

4. múdrosť (paňňá-páramí)

5. energia (viriya-páramí)

6. trpezlivosť (khanti-páramí)

7. pravdivosť (sačča-páramí)

8. odhodlanie (adhitthána-páramí)

9. láskavosť (mettá-páramí)

10. vyrovnanosť (upekkhá-páramí)

 Dasa síla 

1. 1  1. Pánátipáta véramani sikkhápadam samádijámi
     
Zraňovania cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.        2. Adinnádáná véramani sikkhápadam samádijámi
     
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Abrahmačarijá véramani sikkhápadam samádijámi
    
Prejavov sexuality sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
    
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5.       5. Surámérajamadždžá pamádatháná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Zatemňovaniu mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

6.       6. Vikála bhódžaná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Prijímania jedla v nevhodnú dobu (t.j. popoludní) sa budem zdržovať.

7.       7. Naččá gíta vádita visúka dassana málá gandha vilépana dhárana mandana vibhúsanatháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Tanca, spevu, hudby, kvetín, vôní, skrášľovania a používania ozdôb sa budem zdržovať.

8. Uččá sajana mahá sajaná véramani sikkhápadam samádijámi
    
(Používania) vysokých a pohodlných kresiel a postelí sa budem zdržovať.

 

 

Atthanga sila = 8 etických predsavzatí

1.       1. Pánátipáta véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňovania cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.        2. Adinnádáná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Abrahmačarijá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Prejavov sexuality sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5.       5. Surámérajamadždžá pamádatháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zatemňovaniu mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

6.       6. Vikála bhódžaná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Prijímania jedla v nevhodnú dobu (t.j. popoludní) sa budem zdržovať.

7.       7. Naččá gíta vádita visúka dassana málá gandha vilépana dhárana mandana vibhúsanatháná véramani sikkhápadam samádijámi
  
Tanca, spevu, hudby, kvetín, vôní, skrášľovania a používania ozdôb sa budem zdržovať.

8. Uččá sajana mahá sajaná véramani sikkhápadam samádijámi
   
(Používania) vysokých a pohodlných kresiel a postelí sa budem zdržovať.

 

Paňca sila (paňčasíla) = 5 etických predsavzatí (ako sa vyslovujú s približným prekladom – môžete sa stretnúť aj s inými verziami výkladu, alebo si ich upraviť tak, aby vám boli blízke)

1.       1. Pánátipátá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňovaniu cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.       2. Ádinnádána véramani sikkhápadam samádijámi
   
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Kámésu miččháčárá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zmyslovej nestriedmosti sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5. Surá méraja madždžá pamádattháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zatemňovania mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

 

Etické predsavzatia

Etika a morálka (síla) sú spolu s múdrosťou (paňňá) a meditačnou koncentráciou (samádhi) trojnožkou, ktorá dáva ľudskému životu stabilitu a zmysel. Predsavzatia nie sú zákazy či príkazy, za ktoré by nám niekto hrozil trestom. Ide o odporúčania, o dobre mienené rady. Ich dodržiavanie napomáha očisťovaniu mysle, v bežnom živote vedú k pokoju, v meditácii uľahčujú koncentráciu mysle.

Môžeme sa stretnúť s piatimi, ôsmimi a desiatimi etickými predsavzatiami. Laici v bežnom živote sa obvykle snažia dodržiavať päť etických predsavzatí, pretože dovoľujú mysli zotrvávať v pokoji a spokojnosti. Osem predsavzatí sa odporúča pre laikov, ktorí sa zúčastňujú na intenzívnom meditačnom pobyte. Desať predsavzatí dodržujú tí, ktorí si chcú vyskúšať prísnejší režim, napr. ako prípravu na mníšsky život.

Etické predsavzatia sa recitujú v pálijštine, niekto pridáva aj preklad do svojho jazyka, aby si lepšie pripomenul ich význam, pretože nejde o samotné recitovanie, ale o pripomenutie si tých kvalít správania sa, ktoré nám umožňujú pokojný a šťastný život.

Sangha

Sangha je spoločenstvo Vznešených, čiže mníchov a ostatných nasledovníkov Buddhu, ktorí usilujú o očistenie mysle a skutočné šťastie. Tradične označovala len mníchov, dnes viac vnímaná ako komunita všetkých meditujúcich.

Buddha, Dhamma a Sangha sa považujú za „tri klenoty“ (tiež „trojí alebo trojitý klenot“, „tri drahokamy“, „tri vzácnosti“, za „tri útočištia“, „tri ochrany“, pretože sú niečím vzácnym, s čím sa nestretne vo svojom živote každý, a poskytujú útočište pred utrpením sveta, ochranu pred nečistotami mysle.

Dhamma

Pálijský pojem dhamma (v sanskrte dharma) má veľa rôznych významov. Jednak sa ním označuje Učenie, ktoré tu zanechal historický Buddha Sakyamuni (vtedy sa obvykle píše s veľkým začiatočným písmenom, hoci pálijština ani sanskrt veľké a malé písmená nerozlišujú), v tomto význame sa tiež môžeme stretnúť so spojením Buddha-Dhamma (v Ázii častejšie používaný pojem než európsky „buddhizmus“), čiže Učenie Buddhu. Dhamma ďalej znamená zákonitosť, princíp (vesmíru, bytia všeobecne), niekedy prekladané ako „zákon“, avšak ide o vnútorný princíp, teda skôr zákonitosť. V minulosti boli pokusy presadiť slovanské príbuzné slovo „držma“ (v zmysle „to, čo drží svet pohromade), pretože sanskrtský koreň dhr- súvisí so slovanským „držať“. Ďalším významom je mentálny jav (odkaz na dhammanussati – 4. základňa všímavosti).

Buddha

Buddha, pálijsky i sanskrtsky znamená „prebudený“, od koreňa buddh- „budiť“, „prebúdzať (sa)“, označuje bytosť, ktorá pochopila seba a svet, základné princípy jeho fungovania. Buddhov bolo v histórii ľudstva niekoľko, obvykle – skrátene za Buddha Sakyamuni (šakjamúni), čiže „Mudrc z rodu Šákjov“) – sa toto slovo používa na označenie princa Siddhárthu Gótamu, ktorý žil pred 2500 rokmi na území dnešnej severnej Indie a vlastným úsilím realizoval svoj plný ľudský potenciál (hovorí sa „realizoval“, alebo „dosiahol“, alebo „prebudil sa“, myslí sa tým z ilúzií, ktorým bežne ľudia veria a identifikujú sa s nimi). Tento pojem sa však tiež používa na označenie vlastnej buddhovskej podstaty mysle (hlavne v tibetských školách buddhizmu), pretože každý disponuje potenciálom dosiahnuť realizáciu.

Meditácia vhľadu

 

Vipassana bhavana – kultivovanie vhľadu

 

Dá sa povedať, že až rozvíjaním vhľadu nasledujeme pravý Budhov odkaz. Práve týmto typom kultivácie mysle totiž Budha dospel k jej úplnému očisteniu – osvieteniu (nibbána).  Samotný Budha v tomto zmysle hovoril o satipatháne, čiže o pozornosti zameranej na štyri podklady všímavosti. Tento termín sa používa aj dnes, avšak uchytil sa skôr na Srí Lanke. Barmská tradícia má tendenciu hovoriť o vipassane. Čo je dôležitejšie vedieť, je to, že pri vipassane dochádza k vhľadom do podstaty reality, čo vedie k postupnému (vo výnimočných prípadoch aj k ráznemu) odbúravaniu nečistôt (kilesa).

Pri meditácii vhľadu sa rozvíja hlavne všímavosť (sati). Myseľ sa zameriava na pozorovanie a bdelé uvedomovanie objektov, ktoré prichádzajú do jej zorného poľa. Naša myseľ je neuveriteľne rýchla, a tak sa nám môže zdať, že dokážeme vnímať viac objektov naraz. Pravda je však taká, že v jednom okamihu dokážeme vnímať iba jeden objekt. Začne nám to byť jasné, keď sa postupne pri meditovaní naša všímavosť zostrí a vycibrí. Nie je to však len všímavosť, ktorá sa takouto praxou zdokonaľuje. Hovoríme o zostrovaní piatich kontrolných schopností (indriya), ktoré sú:

1. viera resp. dôvera (sadha)

2. úsilie (viriya)

3. všímavosť (sati)

4. koncentrácia (samadhi)

5. múdrosť (paña)

Všímavosť (sati) je hlavnou riadiacou schopnosťou, ktorá akoby riadi ostatné štyri, ale sama o sebe nestačí. Na to, aby sme začali meditovať, musíme mať určitú minimálnu úroveň dôvery v učenie (inak by sme sa vlastne o budhizmus ani nezačali zaujímať) a musíme vyvinúť úsilie aspoň také, aby sme boli schopní sedieť v ústraní. Až potom začíname všímavo pozorovať meditačný objekt, čo prirodzene vedie k prehĺbeniu koncentrácie. Po čase sa začnú dostavovať prvé pozorovateľné výsledky, čo len prehĺbi našu dôveru v učenie. Následne sa zvýši aj naše úsilie, a tak meditujúci nadobúda stále intenzívnejšie meditačné skúsenosti, ktoré tvoria základy skutočnej múdrosti, t.j. zažitiu vecí takých, aké v skutočnosti sú. Jedná sa o vysoko zážitkovú prácu s vlastnou mysľou. Múdrosť postupne rastie, vhľady sa prehlbujú až dochádza k realizácii tej najvyššej múdrosti – k osvieteniu (realizácii nibbany). Toto je samozrejme hlavný a najušľachtilejší cieľ praktikovania meditácie vhľadu, ale je dôležité neustále rozvíjať skromnosť a trpezlivosť. Dobré však je, že už počiatočné vhľady dodajú životu ľahkosť a radosť. Človek získa väčší odstup od stresových situácií, problémy akoby prestanú byť tak vážne ako sa obyčajne byť zdajú a naopak maličkosti začnú naberať na kráse a dôležitosti. Nedalo by sa už toto nazvať múdrosťou?

Základným meditačným objektom je pri vipassane podľa barmskej tradície spravidla brucho1, resp. pozorovanie zdvíhania a klesania brušnej steny. Ďalším zaužívaným objektom je nádych a výdych pozorovaný v nosných dierkach. Myseľ sa nezameriava na objekt ako taký, ako to bolo pri samathovej meditácii, ale skôr na zmenu charakteristík daného objektu. Najskôr sú to zmeny spojené s konvenčnou realitou ako pozorovanie tepla, tlaku, pohybu a pod. Neskôr sa myseľ začne zameriavať na univerzálnejšie charakteristiky, menovite pominuteľnosť (anicca), neuspokojivosť (dukkha) a neprítomnosť trvalej podstaty – „Ja“ (anatta). Tieto základné charakteristiky sú vlastné všetkým podmieneným javom. Keď hovoríme o pochopení podstaty reality v súvislosti s rozvojom bdelej pozornosti, máme na mysli práve vhľad do týchto troch univerzálnych charakteristík. Toto vedie najskôr k oslabeniu a neskôr k vykoreneniu troch koreňov zla – chtivosti, hnevu a zaslepenosti, teda k úplnému očisteniu mysle a definitívnemu oslobodeniu od utrpenia z kolobehu znovuzrodení – k osvieteniu (nibbana).

Dvíhanie a klesanie brušnej dutiny je veľmi dobrým meditačným objektom z viacerých dôvodov. Ide totiž o pomerne hrubý, a teda ľahko postrehnuteľný objekt, ktorý je spravidla vždy prítomný. Neskôr, keď meditujúci rozvinie stabilnejšiu a ostrejšiu všímavosť, môže ju začať usmerňovať aj na iné, jemnejšie objekty.

    

Plánované kurzy

Ber ľudí takých, akí sú – iných niet.

(Konrad Hermann Josef Adenauer)