Načítavam
ENGLISH VERSION

Páramí = Páramitá - 10 dokonalostí mysle, sú to mentálne vlastnosti vedúce k buddhovstvu

1. štedrosť (dána-páramí)

2. morálka (síla-páramí)

3. odriekanie (nekkhamma-páramí)

4. múdrosť (paňňá-páramí)

5. energia (viriya-páramí)

6. trpezlivosť (khanti-páramí)

7. pravdivosť (sačča-páramí)

8. odhodlanie (adhitthána-páramí)

9. láskavosť (mettá-páramí)

10. vyrovnanosť (upekkhá-páramí)

 Dasa síla 

1. 1  1. Pánátipáta véramani sikkhápadam samádijámi
     
Zraňovania cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.        2. Adinnádáná véramani sikkhápadam samádijámi
     
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Abrahmačarijá véramani sikkhápadam samádijámi
    
Prejavov sexuality sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
    
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5.       5. Surámérajamadždžá pamádatháná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Zatemňovaniu mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

6.       6. Vikála bhódžaná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Prijímania jedla v nevhodnú dobu (t.j. popoludní) sa budem zdržovať.

7.       7. Naččá gíta vádita visúka dassana málá gandha vilépana dhárana mandana vibhúsanatháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Tanca, spevu, hudby, kvetín, vôní, skrášľovania a používania ozdôb sa budem zdržovať.

8. Uččá sajana mahá sajaná véramani sikkhápadam samádijámi
    
(Používania) vysokých a pohodlných kresiel a postelí sa budem zdržovať.

 

 

Atthanga sila = 8 etických predsavzatí

1.       1. Pánátipáta véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňovania cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.        2. Adinnádáná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Abrahmačarijá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Prejavov sexuality sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5.       5. Surámérajamadždžá pamádatháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zatemňovaniu mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

6.       6. Vikála bhódžaná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Prijímania jedla v nevhodnú dobu (t.j. popoludní) sa budem zdržovať.

7.       7. Naččá gíta vádita visúka dassana málá gandha vilépana dhárana mandana vibhúsanatháná véramani sikkhápadam samádijámi
  
Tanca, spevu, hudby, kvetín, vôní, skrášľovania a používania ozdôb sa budem zdržovať.

8. Uččá sajana mahá sajaná véramani sikkhápadam samádijámi
   
(Používania) vysokých a pohodlných kresiel a postelí sa budem zdržovať.

 

Paňca sila (paňčasíla) = 5 etických predsavzatí (ako sa vyslovujú s približným prekladom – môžete sa stretnúť aj s inými verziami výkladu, alebo si ich upraviť tak, aby vám boli blízke)

1.       1. Pánátipátá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňovaniu cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.       2. Ádinnádána véramani sikkhápadam samádijámi
   
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Kámésu miččháčárá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zmyslovej nestriedmosti sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5. Surá méraja madždžá pamádattháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zatemňovania mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

 

Etické predsavzatia

Etika a morálka (síla) sú spolu s múdrosťou (paňňá) a meditačnou koncentráciou (samádhi) trojnožkou, ktorá dáva ľudskému životu stabilitu a zmysel. Predsavzatia nie sú zákazy či príkazy, za ktoré by nám niekto hrozil trestom. Ide o odporúčania, o dobre mienené rady. Ich dodržiavanie napomáha očisťovaniu mysle, v bežnom živote vedú k pokoju, v meditácii uľahčujú koncentráciu mysle.

Môžeme sa stretnúť s piatimi, ôsmimi a desiatimi etickými predsavzatiami. Laici v bežnom živote sa obvykle snažia dodržiavať päť etických predsavzatí, pretože dovoľujú mysli zotrvávať v pokoji a spokojnosti. Osem predsavzatí sa odporúča pre laikov, ktorí sa zúčastňujú na intenzívnom meditačnom pobyte. Desať predsavzatí dodržujú tí, ktorí si chcú vyskúšať prísnejší režim, napr. ako prípravu na mníšsky život.

Etické predsavzatia sa recitujú v pálijštine, niekto pridáva aj preklad do svojho jazyka, aby si lepšie pripomenul ich význam, pretože nejde o samotné recitovanie, ale o pripomenutie si tých kvalít správania sa, ktoré nám umožňujú pokojný a šťastný život.

Sangha

Sangha je spoločenstvo Vznešených, čiže mníchov a ostatných nasledovníkov Buddhu, ktorí usilujú o očistenie mysle a skutočné šťastie. Tradične označovala len mníchov, dnes viac vnímaná ako komunita všetkých meditujúcich.

Buddha, Dhamma a Sangha sa považujú za „tri klenoty“ (tiež „trojí alebo trojitý klenot“, „tri drahokamy“, „tri vzácnosti“, za „tri útočištia“, „tri ochrany“, pretože sú niečím vzácnym, s čím sa nestretne vo svojom živote každý, a poskytujú útočište pred utrpením sveta, ochranu pred nečistotami mysle.

Dhamma

Pálijský pojem dhamma (v sanskrte dharma) má veľa rôznych významov. Jednak sa ním označuje Učenie, ktoré tu zanechal historický Buddha Sakyamuni (vtedy sa obvykle píše s veľkým začiatočným písmenom, hoci pálijština ani sanskrt veľké a malé písmená nerozlišujú), v tomto význame sa tiež môžeme stretnúť so spojením Buddha-Dhamma (v Ázii častejšie používaný pojem než európsky „buddhizmus“), čiže Učenie Buddhu. Dhamma ďalej znamená zákonitosť, princíp (vesmíru, bytia všeobecne), niekedy prekladané ako „zákon“, avšak ide o vnútorný princíp, teda skôr zákonitosť. V minulosti boli pokusy presadiť slovanské príbuzné slovo „držma“ (v zmysle „to, čo drží svet pohromade), pretože sanskrtský koreň dhr- súvisí so slovanským „držať“. Ďalším významom je mentálny jav (odkaz na dhammanussati – 4. základňa všímavosti).

Buddha

Buddha, pálijsky i sanskrtsky znamená „prebudený“, od koreňa buddh- „budiť“, „prebúdzať (sa)“, označuje bytosť, ktorá pochopila seba a svet, základné princípy jeho fungovania. Buddhov bolo v histórii ľudstva niekoľko, obvykle – skrátene za Buddha Sakyamuni (šakjamúni), čiže „Mudrc z rodu Šákjov“) – sa toto slovo používa na označenie princa Siddhárthu Gótamu, ktorý žil pred 2500 rokmi na území dnešnej severnej Indie a vlastným úsilím realizoval svoj plný ľudský potenciál (hovorí sa „realizoval“, alebo „dosiahol“, alebo „prebudil sa“, myslí sa tým z ilúzií, ktorým bežne ľudia veria a identifikujú sa s nimi). Tento pojem sa však tiež používa na označenie vlastnej buddhovskej podstaty mysle (hlavne v tibetských školách buddhizmu), pretože každý disponuje potenciálom dosiahnuť realizáciu.

Šírenie Budhizmu

Budhizmus zažíva najvýraznejšie šírenie asi 200 rokov po Budhovej smrti. Deje sa tak vďaka veľkorysej podpore významného indického panovníka Ásoku, ktorého ríša zaberá veľkú časť indického subkontinentu a väčšinu jeho severnej časti. Panovanie Ásoku sa datuje medzi rokmi 274 a 236 p.n.l. a za toto obdobie sa z doktríny relatívne malej skupiny askétov stáva celoindické náboženstvo. Budhizmus v tomto čase po prvýkrát prekračuje hranice indickej „domoviny“ a Ásokovi vyslanci navštevujú také krajiny ako je Sýria, Egypt či Grécko.

Vo všeobecnosti sa rozlišujú dve hlavné trasy šírenia Budhovho učenia. Jedna vetva viedla severným smerom, kde sa centrom učenia a jeho ďalšieho šírenia stáva územie dnešného Pakistanu a Afganistanu. Druhá vetva smerovala južne, na Srí Lanku. Na tento ostrov pod Indiou prichádza ako misionársky mních – Ásokov syn Máhinda, ktorý je prijatý tamojším kráľom Tissom. Tissa zakrátko nielenže konvertuje, ale podobne ako Ásoka tiež prejavuje učeniu bohatú podporu, v dôsledku čoho sa budhizmus rozšíri po celom ostrove a zo Srí Lanky sa v prvých storočiach nášho letopočtu stáva centrum budhistickej náuky a kultúry. Historické pramene naznačujú, že v rovnakom období, v akom boli mnísi vyslaní na Srí Lanku, putovali iní do Suvarnabhúmi v juhovýchodnej Ázii – pravdepodobne do dnešnej Barmy, Thajska a na ostrov Sumatra.

Šírenie budhizmu sprevádzalo prispôsobovanie sa zavedeným náboženstvám – kultom duchov v juhovýchodnej Ázii a Tibete, konfucionizmu a taoizmu v Číne a šintoizmu v Japonsku. Pôvodne sa na Srí Lanke, v juhovýchodnej Ázii a Číne praktikovali théravádové i mahajánové tradície. Neskôr však théraváda v Tibete, Číne a Japonsku zanikla. Naopak, na Srí Lanke a pevnine juhovýchodnej Ázie (okrem Vietnamu) sa rozšírila práve théraváda. Tantrická mahájána sa rozvinula ako jedna z niekoľkých siekt čínskeho a japonského budhizmu a v Tibete nakoniec prevládla.

Mahajánový budhizmus v Indii toleroval veľkú rôznorodosť myslenia, a to bez toho, aby sa členil na rôzne školy. V Číne sa od šiesteho storočia vytvorila rada siekt a každá sa odvolávala na niektorú z mahajánových sútier. Najväčšiu popularitu a vplyv na japonský budhizmus si získali sekty čchan (jap. Zen???) – škola „rozjímania“ a ťing.tchu (jap. Džódó???) – škola „čistej zeme“. Japonský budhizmus sa vyvíjal podľa čínskeho vzoru s tým rozdielom, že od trinásteho storočia budhizmus čistej zeme zavrhuje mníšstvo a ponecháva duchovným možnosť manželstva. V Japonsku sa budhizmus zmiešal so šintoizmom – pôvodnou japonskou tradíciou. V Tibete budhizmus ovládli tantrické praktiky pod vedením mníšskych i nemníšskych majstrov (lámov) a v praxi sa rozdelil na šesť rôznych škôl.

Srílanskí mnísi kodifikovali théravadový budhizmus v prvých štyroch storočiach nášho letopočtu. Jeho jadro tvorí Tipitaka (trojitý kôš), ktorá bola spísaná na koncile arahantov v prvom storočí pred Kristom v Aluviháre na Srí Lanke. Tipitaka sa skladá z Vinaja-pitaky (pravidlá mníšskeho života), Sutta-pitaky (rozpravy, ktoré Budha pri rôznych príležitostiach predniesol či už mníchom alebo laickým prívržencom) a Abhidhamma-pitaky (detailnejšia analýza/rozpracovanie Budhovho učenia tými nasledovníkmi, ktorí disponovali výnimočnými analytickými vedomosťami). Medzi jedenástym a štrnástym storočím si tento budhizmus získal oficiálne uznanie v kráľovstvách Barmy, Thajska, Kambodže a Laosu.

Vďaka európskej prítomnosti v Ázii sa po roku 1500 budhizmus dostáva i na Západ. Niektorí zo západných bádateľov sa stali oddanými stúpencami a pomáhali pri obnove budhizmu na Srí Lanke (kde ho výrazne oslabili portugalská, holandská a britská kolonizácia spojená s násilnou kristianizáciou) a Indii (kde vpád Arabov a islamizácia po r. 1000 viedli k faktickému zničeniu budhizmu v Indii) a budhizmus sa tak dostáva do Európy a Spojených štátov.

Zdroje:

LESTER, R., C. (2003). Buddhismus – cesta k osvícení. Prostor: praha. 208 s.

ALLDRITT, L. D. (2005). Buddhism. Chelsea House Publishers: Philadelphia. 208 p.

NÁRADA, M. T. (1998). Buddha a jeho učení. Votobia: Olomouc. 573 s.

WANGU, M. B. (2009). Buddhism. Chelsea House: New York. 144 p.

    

Plánované kurzy

Úspech odhalí najhoršie vlastnosti, zatiaľ čo pád tie najlepšie.

(George Abbot)