Načítavam
ENGLISH VERSION

Páramí = Páramitá - 10 dokonalostí mysle, sú to mentálne vlastnosti vedúce k buddhovstvu

1. štedrosť (dána-páramí)

2. morálka (síla-páramí)

3. odriekanie (nekkhamma-páramí)

4. múdrosť (paňňá-páramí)

5. energia (viriya-páramí)

6. trpezlivosť (khanti-páramí)

7. pravdivosť (sačča-páramí)

8. odhodlanie (adhitthána-páramí)

9. láskavosť (mettá-páramí)

10. vyrovnanosť (upekkhá-páramí)

 Dasa síla 

1. 1  1. Pánátipáta véramani sikkhápadam samádijámi
     
Zraňovania cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.        2. Adinnádáná véramani sikkhápadam samádijámi
     
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Abrahmačarijá véramani sikkhápadam samádijámi
    
Prejavov sexuality sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
    
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5.       5. Surámérajamadždžá pamádatháná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Zatemňovaniu mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

6.       6. Vikála bhódžaná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Prijímania jedla v nevhodnú dobu (t.j. popoludní) sa budem zdržovať.

7.       7. Naččá gíta vádita visúka dassana málá gandha vilépana dhárana mandana vibhúsanatháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Tanca, spevu, hudby, kvetín, vôní, skrášľovania a používania ozdôb sa budem zdržovať.

8. Uččá sajana mahá sajaná véramani sikkhápadam samádijámi
    
(Používania) vysokých a pohodlných kresiel a postelí sa budem zdržovať.

 

 

Atthanga sila = 8 etických predsavzatí

1.       1. Pánátipáta véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňovania cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.        2. Adinnádáná véramani sikkhápadam samádijámi
    
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Abrahmačarijá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Prejavov sexuality sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5.       5. Surámérajamadždžá pamádatháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zatemňovaniu mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

6.       6. Vikála bhódžaná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Prijímania jedla v nevhodnú dobu (t.j. popoludní) sa budem zdržovať.

7.       7. Naččá gíta vádita visúka dassana málá gandha vilépana dhárana mandana vibhúsanatháná véramani sikkhápadam samádijámi
  
Tanca, spevu, hudby, kvetín, vôní, skrášľovania a používania ozdôb sa budem zdržovať.

8. Uččá sajana mahá sajaná véramani sikkhápadam samádijámi
   
(Používania) vysokých a pohodlných kresiel a postelí sa budem zdržovať.

 

Paňca sila (paňčasíla) = 5 etických predsavzatí (ako sa vyslovujú s približným prekladom – môžete sa stretnúť aj s inými verziami výkladu, alebo si ich upraviť tak, aby vám boli blízke)

1.       1. Pánátipátá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňovaniu cítiacich bytostí sa budem zdržovať.

2.       2. Ádinnádána véramani sikkhápadam samádijámi
   
Brania toho, čo mi nebolo da(rova)né, sa budem zdržovať.

3.       3. Kámésu miččháčárá véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zmyslovej nestriedmosti sa budem zdržovať.

4.       4. Musáváda véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zraňujúcej a hrubej reči sa budem zdržovať.

5. Surá méraja madždžá pamádattháná véramani sikkhápadam samádijámi
   
Zatemňovania mysle omamnými látkami sa budem zdržovať.

 

Etické predsavzatia

Etika a morálka (síla) sú spolu s múdrosťou (paňňá) a meditačnou koncentráciou (samádhi) trojnožkou, ktorá dáva ľudskému životu stabilitu a zmysel. Predsavzatia nie sú zákazy či príkazy, za ktoré by nám niekto hrozil trestom. Ide o odporúčania, o dobre mienené rady. Ich dodržiavanie napomáha očisťovaniu mysle, v bežnom živote vedú k pokoju, v meditácii uľahčujú koncentráciu mysle.

Môžeme sa stretnúť s piatimi, ôsmimi a desiatimi etickými predsavzatiami. Laici v bežnom živote sa obvykle snažia dodržiavať päť etických predsavzatí, pretože dovoľujú mysli zotrvávať v pokoji a spokojnosti. Osem predsavzatí sa odporúča pre laikov, ktorí sa zúčastňujú na intenzívnom meditačnom pobyte. Desať predsavzatí dodržujú tí, ktorí si chcú vyskúšať prísnejší režim, napr. ako prípravu na mníšsky život.

Etické predsavzatia sa recitujú v pálijštine, niekto pridáva aj preklad do svojho jazyka, aby si lepšie pripomenul ich význam, pretože nejde o samotné recitovanie, ale o pripomenutie si tých kvalít správania sa, ktoré nám umožňujú pokojný a šťastný život.

Sangha

Sangha je spoločenstvo Vznešených, čiže mníchov a ostatných nasledovníkov Buddhu, ktorí usilujú o očistenie mysle a skutočné šťastie. Tradične označovala len mníchov, dnes viac vnímaná ako komunita všetkých meditujúcich.

Buddha, Dhamma a Sangha sa považujú za „tri klenoty“ (tiež „trojí alebo trojitý klenot“, „tri drahokamy“, „tri vzácnosti“, za „tri útočištia“, „tri ochrany“, pretože sú niečím vzácnym, s čím sa nestretne vo svojom živote každý, a poskytujú útočište pred utrpením sveta, ochranu pred nečistotami mysle.

Dhamma

Pálijský pojem dhamma (v sanskrte dharma) má veľa rôznych významov. Jednak sa ním označuje Učenie, ktoré tu zanechal historický Buddha Sakyamuni (vtedy sa obvykle píše s veľkým začiatočným písmenom, hoci pálijština ani sanskrt veľké a malé písmená nerozlišujú), v tomto význame sa tiež môžeme stretnúť so spojením Buddha-Dhamma (v Ázii častejšie používaný pojem než európsky „buddhizmus“), čiže Učenie Buddhu. Dhamma ďalej znamená zákonitosť, princíp (vesmíru, bytia všeobecne), niekedy prekladané ako „zákon“, avšak ide o vnútorný princíp, teda skôr zákonitosť. V minulosti boli pokusy presadiť slovanské príbuzné slovo „držma“ (v zmysle „to, čo drží svet pohromade), pretože sanskrtský koreň dhr- súvisí so slovanským „držať“. Ďalším významom je mentálny jav (odkaz na dhammanussati – 4. základňa všímavosti).

Buddha

Buddha, pálijsky i sanskrtsky znamená „prebudený“, od koreňa buddh- „budiť“, „prebúdzať (sa)“, označuje bytosť, ktorá pochopila seba a svet, základné princípy jeho fungovania. Buddhov bolo v histórii ľudstva niekoľko, obvykle – skrátene za Buddha Sakyamuni (šakjamúni), čiže „Mudrc z rodu Šákjov“) – sa toto slovo používa na označenie princa Siddhárthu Gótamu, ktorý žil pred 2500 rokmi na území dnešnej severnej Indie a vlastným úsilím realizoval svoj plný ľudský potenciál (hovorí sa „realizoval“, alebo „dosiahol“, alebo „prebudil sa“, myslí sa tým z ilúzií, ktorým bežne ľudia veria a identifikujú sa s nimi). Tento pojem sa však tiež používa na označenie vlastnej buddhovskej podstaty mysle (hlavne v tibetských školách buddhizmu), pretože každý disponuje potenciálom dosiahnuť realizáciu.

Základy Dhammy

Náuka (dhamma), ktorú Budha po svojom osvietení sprostredkovával každému, kto mal o ňu záujem, je široký komplex empirických poznatkov, ktoré sa zaoberajú vedením ušľachtilého života a zdokonaľovaní sa v meditačnej praxi. Nespočetne veľa hárkov papiera je popísaných a zaznamenaných len o trochu menej prednášok a vysvetľujúcich komentárov. Na tomto mieste sa usilujeme sprostredkovať len samotné jadro Budhovej náuky. Záujemcom o podrobnejšie štúdium dhamy odporúčame využiť odkazy na ostatné budhistické weby. Radi by sme však zdôraznili, že tento základ je súčasne aj to najdôležitejšie, čo je potrebné poznať a prostredníctvom vlastnej praxe aj pochopiť. Úplné pochopenie štyroch ušľachtilých právd nie je nič menej ako dosiahnutie samotného osvietenia. A podobne, úprimné a vytrvalé nasledovanie Osemčlennej cesty nevedie nikam inam ako k nibáne. Tieto základné piliere budhizmu nie sú len teoretické informácie, ktoré sa v niektorých častiach Ázie učia deti v nedeľnej škole dhamy. Sú to zároveň aj návody k dosiahnutiu toho, čo podľa Budhových slov v živote dosiahnuté má byť v živote dosiahnuté.

Štyri ušľachtilé pravdy (čatári arijasáčani):

Prvé učenie, ktoré Budha predniesol po tom ako sa rozhodol, že svoje poznanie sprostredkuje ľuďom – pre blahobyt a osoh ľudstva – je učenie o štyroch ušľachtilých pravdách. Rozprava, v ktorej toto učenie rozobral, tzv. Roztočenie kolesa Dhamy ( Dhamačakapavatana Suta ), sa udiala vo Váránasí (za jeho čias Benáres), kde ju predniesol piatim askétom. Ešte po ceste do Váránasí stretol iného askétu, ktorého prekvapil jeho vznešený a žiarivý výzor a tak sa ho opýtal, čo objavil, čo je tajomstvom jeho kľudu. Budha mu na jeho otázku odpovedal takto: „Ja som plne osvietený, som arahant, budha.“ Na to sa askéta pousmial a odišiel, mysliac si, že tento muž zjavne preháňa. Dalo by sa povedať, že prvé Budhove slová nepadli na úrodnú pôdu. Neboli pochopené. A tak pri stretnutí s piatimi askétmi vo Váránasí Budha začal hovoriť o utrpení a o ceste vedúcej k zániku utrpenia. Táto rozprava už bola zajvne pochopená, pretože askéti, ktorí boli na začiatku nedôverčiví voči Gautámovi, sa stali jeho žiakmi a nasledovníkmi.

Prvá ušľachtilá pravda (duka arija sača)

“Existuje utrpenie“

Tento fundamentálny Budhov výrok sa dotkne asi každého, kto sa s ním stretne. Jeho sila spočíva v tom, že v ňom niet priestoru na pochyby, filozofovanie alebo popieranie. Budha nehovorí, že niekto trpí alebo že život je utrpenie. Toto nie je depresívna správa z temného sveta. Dáva nám do povedomia iba jednoduchý a priamočiary fakt, že utrpenie existuje a je súčasťou každej existencie. Znalci textov a jazyka páli sa zhodujú v tom, že duka nemá v iných jazykoch vhodný jednoslovný ekvivalent, a tak je lepšie hovoriť skôr o pravde priamo prežívaného utrpenia/neuspokojivosti1. Toto je dôležitá zmena v Budhovom spôsobe učenia, pretože po prvej skúsenosti si pravdepodobne uvedomil, že ľudia budú mať tendenciu jeho učenie prevracať, prípadne považovať za prehnané. A tak sa hneď pri prvom, dalo by sa povedať najdôležitejšom, výklade rozhodol hovoriť tak, aby to pre poslucháčov malo čo najväčší zmysel a zároveň povedal len to, čo bolo naozaj podstatné. Všetky jeho nasledujúce rozpravy sa zakladajú na tom, čo povedal na začiatku.

Čo sa nám Budha týmto, na prvý pohľad jednoduchým, výrokom snaží povedať? Od jednoduchého uvedomenia, že vo svete existuje bolesť, nešťastie a smrť sa postupne dopracujeme až k jemnému pochopeniu, že všetko je pominuteľné a tým pádom nenapĺňajúce. Aj príjemné pocity alebo pozitívne zážitky raz pominú a tým pádom v sebe nesú zárodok utrpenia, nespokojnosti.

Väčšina z nás sa celkom oprávnene pýta  načo je dobré vyhľadávať takýto negativistický, depresívny postoj k životu? Všetci vedia, že je tu utrpenie, tak prečo sa ním zaoberať? Budhovo učenie však nie je o hľadaní toho, čo pod utrpením bežne myslíme. Práve naopak, vedie k odstráneniu skutočného utrpenia. Avšak, ako môžeme niečo odstrániť, pokiaľ si nie sme plne vedomí, čo to je a kedy sa s tým stretávame? Pod utrpením máme na mysli vrodenú podstatu všetkých javov a vecí, s ktorými prichádzame do kontaktu. S čímkoľvek sa stretneme, zisťujeme, že nás to nikdy úplne nenaplní, že nám to neprináša trvalé šťastie ani stálu radosť. To však neznamená, že teraz začneme všetkým pohŕdať, že začneme veci odsudzovať ako prázdne objekty a na ľudí sa pozerať ako na žiaľ prinášajúce bytosti. Naopak, na všetko sa môžeme pozerať so spokojnou a vyrovnanou mysľou práve vďaka pochopeniu, že nemá zmysel sa k veciam, ktoré podliehajú neustálej zmene, pripútavať. Pripútanosť spolu s chtivosťou je hlavnou príčinou utrpenia, čím sa dostávame k druhej pravde.

Druhá ušľachtilá pravda (duka samudaja arija sača)

“Existuje pôvod utrpenia“

Skutočné poznanie utrpenia ide ruka v ruke s poznaním jeho príčiny. Prečo je tu toľko strachu, bolesti a smútku? Prečo dokonca aj radosť a šťastie nie sú oprostené od podstaty utrpenia? Pretože je tu chtivosť. Pretože je tu pripútanosť. Chcieť je prirodzenou vlastnosťou (nielen) ľudského pokolenia. Túžba po zmyslových pôžitkoch, po existencii, či dokonca po neexistencii. Chcenie nás ženie stále vpred, no súčasne nás i posúva dopredu na našej ceste. Tento aspekt chcenia je dobré vedieť využiť. Ale k dosiahnutiu cieľa je potrebné zanechať chcenie úplne, bezo zvyšku. Dokonca i k tomu, aby sme si sadli k meditácii je potrebné určité chcenie. Každé chcenie má však len kúsok od chtivosti a každá chtivosť je doprevádzaná túžbou, vášňou, plameňom. No nibána je úplné vyhasnutie, zanechanie všetkého chcenia. A preto je dôležité si túto chtivosť, toto lipnutie na objektoch uvedomiť, rozpoznať a opustiť ho. Jedine v nibáne dochádza k úplnému odstráneniu chcenia, avšak už čiastkové zníženie bežných denných chcení a túžob nám prinesie úžasnú spokojnosť a vyrovnanosť. Stačí si všimnúť ako neustále po niečom túžime. Od základných životných potrieb, cez partnerské naplnenie až po hlboké duchovné pochopenie. Nie je v našich silách náhle a úplne skoncovať s chcením. Ale je možné oslabiť túženie po sláve, materiálnych výhodách, zmyslových pôžitkoch a získanú energiu nasmerovať na túženie, lepšie povedané snaženie-- po kľude, vyrovnanosti, múdrosti, duchovných skúsenostiach.

Tretia ušľachtilá pravda (duka nirodho arija sača)

“Existuje ukončenie utrpenia“

Načo by nám boli všetky tieto vedomosti a skúsenosti, keby ukončenie utrpenia nebolo možné? Budha svoju cestu k zániku utrpenia dotiahol až do konca, a tak o nej aj učil. Neukázal iba následky, ale aj spôsob ako následky zvládnuť. Základom jeho náuky je kauzalita, tam, kde je príčina, je aj následok, resp. keď existuje následok (utrpenie), musí existovať aj príčina (chtivosť). Keď chceme odstrániť následok, musíme zanechať príčinu. Pokiaľ by sme sa zamerali iba na následky a začali sa sťažovať, že svet je nespravodlivý, lebo je tu toľko utrpenia, tak by sme sa ďaleko nedostali. Pokiaľ je naša snaha po zvládnutí akýchkoľvek problémov úprimná, tak zistíme, že sa musíme zamerať ani nie tak na problémy samotné ako na príčiny týchto problémov. A preto prvá pravda nie je negativistická ani depresívna. Stačí sa zamerať na odstránenie túžob a chtivosti, samotným utrpením sa už potom zaoberať až tak nemusíme. Čím je skutočne užitočné sa zaoberať, je naša myseľ. Náš spôsob vnímania sveta. Je dobré rozvíjať investigatívnu myseľ a naučiť sa nechať veci ísť. I v bežnom živote spravidla stačí zamyslieť sa nad podstatou problémov, uvedomiť si príčinu daného javu a viac túto príčinu neživiť, nestotožňovať sa s ňou a nechať ju ísť.

A ako teda odstránime všetko to chcenie? Nasledovaním štvrtej pravdy.

Štvrtá ušľachtilá pravda (duka nirodha gamini patipada arija sača)

“Existuje cesta vedúca k ukončeniu utrpenia“

Táto pravda hovorí už priamo o samotnej ceste ako prakticky pracovať na zdokonaľovaní seba samého. Ako odstrániť nežiadúce a posilniť žiadúce. A čo je cesta vedúca k ukončeniu utrpenia? Je to ušľachtilá osemčlenná cesta:

  1. správny názor (samá dithi),
  2. správny zámer/rozhodnutie (samá sankapa),
  3. správne rozprávanie (samá vača),
  4. správne konanie (samá kamanta),
  5. správne živobytie (samá adživa),
  6. správne úsilie (samá vajama),
  7. všímavosť (samá sati),
  8. správna koncentrácia (samá samadhi).

O budhizme sa často hovorí ako o strednej ceste. Touto strednou cestou sa bežne myslí vyhýbanie sa extrémom. Pre tých, ktorí majú hlbší záujem o budhizmus je zo širšieho uhla pohľadu namieste povedať, že Budha strednou cestou myslel práve túto ušľachtilú Osemčlennú cestu. Tá vedie k úplnému zanechaniu všetkého lipnutia, k realizácii konečnej pravdy a k dosiahnutiu nibány. A aká je táto cesta? Jej jednotlivé časti sú zoradené do poradia, ale tým nemáme na mysli, že by sme ju mali chápať lineárne. Túto cestu treba chápať experimentálne a komplexne. Jej jednotlivé časti spolu navzájom súvisia a praktikovanie jednej časti stimuluje rozvoj inej. Na to, aby sme ju mohli lepšie rozobrať si ju môžeme zoradiť do skupín.

Múdrosť (paňá)

Sem zaraďujeme správny názor, spolu so správnym zámerom. Tieto aspekty cesty sa dajú získať iba tak ako sa získava múdrosť. Dá sa múdrosť získať čítaním? Je múdry ten, kto vie písať? Za múdreho väčšinou považujeme až toho, kto vie poznatky získané napríklad čítaním a skúsenosti nadobudnuté písaním aplikovať. Podobne je to aj so správnym názorom. Nestačí vedieť, že „všetko čo vzniká, podlieha zániku“. Samotná intelektuálna analýza je len vedomosť, nie múdrosť. Na druhej strane, ten kto na toto príde experimentálne, ten kto to doslova prežije a „uvidí“ ako naozaj všetko neustále vzniká a zároveň zaniká takou rýchlosťou, že už nie je schopný rozlíšiť začiatok od konca ani koniec od začiatku, ten nadobudol skutočné porozumenie dhamy, pretože dosiahol vhľad do prvých troch ušľachtilých právd. Ten kto má správny názor, má aj správny zámer. Sankapa sa dá preložiť aj ako usilovanie sa, snaženie sa, čo je pomerne výstižné, pretože ten kto sa riadi Osemčlennou cestou sa naozaj snaží. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako chcenie, sankapa však pochádza z jasného porozumenia, a tak neobsahuje aspekt chtivosti. Nie je tu chcenie stať sa niečím. Nie je tu túžba po dosiahnutí osvietenia. Všetky tieto ilúzie a spôsoby zmýšľania už nedávajú zmysel, lebo je tu správny názor. Je to zámer smerovať k dobru, k pravde, ku „kráse“.

Morálka (síla)

Sem patria ďalšie tri aspekty, správne rozprávanie, konanie a živobytie. Morálka úzko súvisí s múdrosťou. Človek, ktorý si neuvedomuje nebezpečenstvo napríklad klamania, bude ľahšie podliehať pokušeniu sem tam niečo zamlčať, prípadne pozmeniť. Múdry človek si dobre uvedomuje váhu svojho konania tak sa snaží, aby jeho činy, ako verbálne, tak aj fyzické, boli bez negatívnych efektov. Bežne si pod morálkou predstavujeme základné ľudské vlastnosti ako neklamať, nekradnúť, nezabíjať. Morálka sa však dá čistiť a rafinovať stále viac a viac. S prehlbujúcim poznaním sa začne prehlbovať aj silnejšia túžba po dokonalej morálke. Vynechať napríklad hrubé nadávky, prestať zabíjať hmyz a neživiť sa predávaním zbraní je pomerne jednoduché. Neskôr sa človek zameria na vynechávanie ohovárania, zanechanie sexuálnej nestriedmosti a zdokonaľovanie sa v prospešnom povolaní. Ako jeho prax rastie, prehlbuje sa aj jeho správny názor a tým sa zvýši aj snaha o odstránenie jemných detailov ako je povedzme zbytočné četovanie na internete, úplné upustenie od brania všetkého, čo nie je dávané (takže ani nájdené veci ho už nebudú pokúšať), či to, že v práci bude okrem maximálneho výkonu rozdávať aj radosť a dobrú náladu.

Meditácia (bhavaná)

Správne úsilie, správna všímavosť a koncentrácia nás po pomerne krátkej dobe naplnia kľudom a vyrovnanosťou. Tieto aspekty totiž priamo súvisia so samotnou meditáciou. Pokiaľ sme na zásede a praktikujeme meditáciu vipasána, tak plne rozvíjame správne úsilie, všímavosť aj koncentráciu. Práca na týchto troch pilieroch meditácie jednoznačne vedie k prehĺbeniu múdrosti, čo prispieva k zdokonaleniu morálky, a tak jasne vidieť ako je celá osemčlenná cesta dokonale vnútorne poprepájaná. Múdrosť je hlava, morálka je telo a meditácia je duch. Tak ako ľudská bytosť tvorená týmito tromi časťami speje k dokonalosti, keď sa rozvíjajú všetky rovnako a harmonicky. Podobne je aj Budhova cesta napĺňaná, keď sa pracuje na všetkých jej aspektoch rovnako a harmonicky. Bez morálky nie je možné pokročiť v meditácii, bez meditovania nezískame skutočnú múdrosť a bez múdrosti nezdokonaľujeme našu morálku, ani nepracujeme na našej meditácii.

1Pre zjednodušenie však budeme namiesto „pravdy priamo prežívaného utrpenia – nestálosti (neuspokojivosti) neprítomnosti trvalej entity“ v texte používať len slovo „utrpenie“. Dodávame ešte, že dukha je možné plne pochopiť len skúsenosťou nadobudnutou v meditácii.

 

Plánované kurzy

Čím víc chcete zastavit pohyb, aby ste dosáhli klidu, tím neklidnější bude váš klid. pokud budete setrvávat v dualitě, jak pak můžete poznat jednotu?

(Seng-Chao)