Meditácia vhľadu
Vipassanā bhavana – kultivovanie vhľadu
Dá sa povedať, že až rozvíjaním vhľadu nasledujeme pravý Buddhov odkaz. Práve týmto typom kultivácie mysle totiž Buddha dospel k jej úplnému očisteniu – osvieteniu (nibbána). Samotný Buddha v tomto zmysle hovoril o satipatháne, čiže o pozornosti zameranej na štyri podklady všímavosti. Tento termín sa používa aj dnes, avšak uchytil sa skôr na Srí Lanke. Barmská tradícia má tendenciu hovoriť o vipassane. Čo je dôležitejšie vedieť, je to, že pri vipassane dochádza k vhľadom do podstaty reality, čo vedie k postupnému (vo výnimočných prípadoch aj k ráznemu) odbúravaniu nečistôt (kilesa).
Pri meditácii vhľadu sa rozvíja hlavne všímavosť (sati). Myseľ sa zameriava na pozorovanie a bdelé uvedomovanie objektov, ktoré prichádzajú do jej zorného poľa. Naša myseľ je neuveriteľne rýchla, a tak sa nám môže zdať, že dokážeme vnímať viac objektov naraz. Pravda je však taká, že v jednom okamihu dokážeme vnímať iba jeden objekt. Začne nám to byť jasné, keď sa postupne pri meditovaní naša všímavosť zostrí a vycibrí. Nie je to však len všímavosť, ktorá sa takouto praxou zdokonaľuje. Hovoríme o zostrovaní piatich kontrolných schopností (indriya), ktoré sú:
1. viera resp. dôvera (sadha)
2. úsilie (viriya)
3. všímavosť (sati)
4. koncentrácia (samadhi)
5. múdrosť (paña)
Všímavosť (sati) je hlavnou riadiacou schopnosťou, ktorá akoby riadi ostatné štyri, ale sama o sebe nestačí. Na to, aby sme začali meditovať, musíme mať určitú minimálnu úroveň dôvery v učenie (inak by sme sa vlastne o buddhizmus ani nezačali zaujímať) a musíme vyvinúť úsilie aspoň také, aby sme boli schopní sedieť v ústraní. Až potom začíname všímavo pozorovať meditačný objekt, čo prirodzene vedie k prehĺbeniu koncentrácie. Po čase sa začnú dostavovať prvé pozorovateľné výsledky, čo len prehĺbi našu dôveru v učenie. Následne sa zvýši aj naše úsilie, a tak meditujúci nadobúda stále intenzívnejšie meditačné skúsenosti, ktoré tvoria základy skutočnej múdrosti, t.j. zažitiu vecí takých, aké v skutočnosti sú. Jedná sa o vysoko zážitkovú prácu s vlastnou mysľou. Múdrosť postupne rastie, vhľady sa prehlbujú až dochádza k realizácii tej najvyššej múdrosti – k osvieteniu (realizácii nibbany). Toto je samozrejme hlavný a najušľachtilejší cieľ praktikovania meditácie vhľadu, ale je dôležité neustále rozvíjať skromnosť a trpezlivosť. Dobré však je, že už počiatočné vhľady dodajú životu ľahkosť a radosť. Človek získa väčší odstup od stresových situácií, problémy akoby prestanú byť tak vážne ako sa obyčajne byť zdajú a naopak maličkosti začnú naberať na kráse a dôležitosti. Nedalo by sa už toto nazvať múdrosťou?
Základným meditačným objektom je pri vipassane podľa barmskej tradície spravidla brucho1, resp. pozorovanie zdvíhania a klesania brušnej steny. Ďalším zaužívaným objektom je nádych a výdych pozorovaný v nosných dierkach. Myseľ sa nezameriava na objekt ako taký, ako to bolo pri samathovej meditácii, ale skôr na zmenu charakteristík daného objektu. Najskôr sú to zmeny spojené s konvenčnou realitou ako pozorovanie tepla, tlaku, pohybu a pod. Neskôr sa myseľ začne zameriavať na univerzálnejšie charakteristiky, menovite pominuteľnosť (anicca), neuspokojivosť (dukkha) a neprítomnosť trvalej podstaty – „Ja“ (anatta). Tieto základné charakteristiky sú vlastné všetkým podmieneným javom. Keď hovoríme o pochopení podstaty reality v súvislosti s rozvojom bdelej pozornosti, máme na mysli práve vhľad do týchto troch univerzálnych charakteristík. Toto vedie najskôr k oslabeniu a neskôr k vykoreneniu troch koreňov zla – chtivosti, hnevu a zaslepenosti, teda k úplnému očisteniu mysle a definitívnemu oslobodeniu od utrpenia z kolobehu znovuzrodení – k osvieteniu (nibbana).
Dvíhanie a klesanie brušnej dutiny je veľmi dobrým meditačným objektom z viacerých dôvodov. Ide totiž o pomerne hrubý, a teda ľahko postrehnuteľný objekt, ktorý je spravidla vždy prítomný. Neskôr, keď meditujúci rozvinie stabilnejšiu a ostrejšiu všímavosť, môže ju začať usmerňovať aj na iné, jemnejšie objekty.