Načítavam

Šírenie Buddhizmu

Buddhizmus zažíva najvýraznejšie šírenie asi 200 rokov po Buddhovej smrti. Deje sa tak vďaka veľkorysej podpore významného indického panovníka Ásoku, ktorého ríša zaberá veľkú časť indického subkontinentu a väčšinu jeho severnej časti. Panovanie Ásoku sa datuje medzi rokmi 274 a 236 p.n.l. a za toto obdobie sa z doktríny relatívne malej skupiny askétov stáva celoindické náboženstvo. Buddhizmus v tomto čase po prvýkrát prekračuje hranice indickej „domoviny“ a Ásokovi vyslanci navštevujú také krajiny ako je Sýria, Egypt či Grécko.

Vo všeobecnosti sa rozlišujú dve hlavné trasy šírenia Buddhovho učenia. Jedna vetva viedla severným smerom, kde sa centrom učenia a jeho ďalšieho šírenia stáva územie dnešného Pakistanu a Afganistanu. Druhá vetva smerovala južne, na Srí Lanku. Na tento ostrov pod Indiou prichádza ako misionársky mních – Ásokov syn Máhinda, ktorý je prijatý tamojším kráľom Tissom. Tissa zakrátko nielenže konvertuje, ale podobne ako Ásoka tiež prejavuje učeniu bohatú podporu, v dôsledku čoho sa buddhizmus rozšíri po celom ostrove a zo Srí Lanky sa v prvých storočiach nášho letopočtu stáva centrum buddhistickej náuky a kultúry. Historické pramene naznačujú, že v rovnakom období, v akom boli mnísi vyslaní na Srí Lanku, putovali iní do Suvarnabhúmi v juhovýchodnej Ázii – pravdepodobne do dnešnej Barmy, Thajska a na ostrov Sumatra.

Šírenie buddhizmu sprevádzalo prispôsobovanie sa zavedeným náboženstvám – kultom duchov v juhovýchodnej Ázii a Tibete, konfucionizmu a taoizmu v Číne a šintoizmu v Japonsku. Pôvodne sa na Srí Lanke, v juhovýchodnej Ázii a Číne praktikovali théravádové i mahajánové tradície. Neskôr však théraváda v Tibete, Číne a Japonsku zanikla. Naopak, na Srí Lanke a pevnine juhovýchodnej Ázie (okrem Vietnamu) sa rozšírila práve théraváda. Tantrická mahájána sa rozvinula ako jedna z niekoľkých siekt čínskeho a japonského buddhizmu a v Tibete nakoniec prevládla.

Mahajánový buddhizmus v Indii toleroval veľkú rôznorodosť myslenia, a to bez toho, aby sa členil na rôzne školy. V Číne sa od šiesteho storočia vytvorila rada siekt a každá sa odvolávala na niektorú z mahajánových sútier. Najväčšiu popularitu a vplyv na japonský buddhizmus si získali sekty čchan (jap. Zen???) – škola „rozjímania“ a ťing.tchu (jap. Džódó???) – škola „čistej zeme“. Japonský buddhizmus sa vyvíjal podľa čínskeho vzoru s tým rozdielom, že od trinásteho storočia buddhizmus čistej zeme zavrhuje mníšstvo a ponecháva duchovným možnosť manželstva. V Japonsku sa buddhizmus zmiešal so šintoizmom – pôvodnou japonskou tradíciou. V Tibete buddhizmus ovládli tantrické praktiky pod vedením mníšskych i nemníšskych majstrov (lámov) a v praxi sa rozdelil na šesť rôznych škôl.

Srílanskí mnísi kodifikovali théravadový buddhizmus v prvých štyroch storočiach nášho letopočtu. Jeho jadro tvorí Tipitaka (trojitý kôš), ktorá bola spísaná na koncile arahantov v prvom storočí pred Kristom v Aluviháre na Srí Lanke. Tipitaka sa skladá z Vinaja-pitaky (pravidlá mníšskeho života), Sutta-pitaky (rozpravy, ktoré Buddha pri rôznych príležitostiach predniesol či už mníchom alebo laickým prívržencom) a Abhidhamma-pitaky (detailnejšia analýza/rozpracovanie Buddhovho učenia tými nasledovníkmi, ktorí disponovali výnimočnými analytickými vedomosťami). Medzi jedenástym a štrnástym storočím si tento buddhizmus získal oficiálne uznanie v kráľovstvách Barmy, Thajska, Kambodže a Laosu.

Vďaka európskej prítomnosti v Ázii sa po roku 1500 buddhizmus dostáva i na Západ. Niektorí zo západných bádateľov sa stali oddanými stúpencami a pomáhali pri obnove buddhizmu na Srí Lanke (kde ho výrazne oslabili portugalská, holandská a britská kolonizácia spojená s násilnou kristianizáciou) a Indii (kde vpád Arabov a islamizácia po r. 1000 viedli k faktickému zničeniu buddhizmu v Indii) a buddhizmus sa tak dostáva do Európy a Spojených štátov.

Zdroje:

LESTER, R., C. (2003). Buddhismus – cesta k osvícení. Prostor: praha. 208 s.

ALLDRITT, L. D. (2005). Buddhism. Chelsea House Publishers: Philadelphia. 208 p.

NÁRADA, M. T. (1998). Buddha a jeho učení. Votobia: Olomouc. 573 s.

WANGU, M. B. (2009). Buddhism. Chelsea House: New York. 144 p.

    

Plánované kurzy

„Ničím jiným si neuškodíme více než tím, že zapomeneme na pomíjivost.“

(Khandro rinpočhe)

Ako vyzerá meditačný zásed na Javorí

Meditačný zásed na Javorí optikou nášho účastníka. Takto to cítil Martin Lajprík.