Načítavam

Všeobecne o Buddhizme

Buddhizmus je nábožensko-filozofický smer, ku ktorému sa hlási 230 až 500 miliónov prívržencov, čo z neho robí 4. najrozšírenejšie „náboženstvo“ planéty. (Keďže nemá všetky atribúty náboženstva či viery, často je jeho zaradenie medzi ne spochybňované a označuje sa skôr za filozofický či psychologický smer, alebo spôsob života.)

Vznikol v Indii. Vychádza z učenia Siddhartu Gautamu, ktorý žil v 5. storočí pred naším letopočtom na severe krajiny. Prezývali ho „Buddha“, čo znamená „prebudený“. Prebudenosťou pritom bolo myslené preniknutie do zákonitostí života. Ich pochopenie prináša slobodu (šťastie), prekonanie utrpenia spätého s bytím.

Buddhovo učenie sa v pálijčine nazýva dhamma, čo v preklade znamená „ako veci sú“. Hovorí o ceste k spomínanému nepodmienenému, trvalému šťastiu (prebudeniu, osvieteniu) a ponúka vedomosti, prostriedky a metódy na jeho dosiahnutie. Nevyžaduje vieru, resp. upozorňuje, že veriť v dhammu nestačí. Až vlastnou skúsenosťou sa viera či rozumom uchopené teoretické vedomosti stávajú skutočnou, trvalou múdrosťou. Buddha teda záujemcov nabáda skúmať a spytovať jeho učenie a overiť si jeho zmysluplnosť pre vlastný život. Meditáciu ponúka ako efektívny nástroj poznávania a získavania vlastných skúseností a vhľadov. Úplne oslobodenie sa od strastiplnosti, ktorá je spätá s podmieneným bytím, sa v jazyku pálí nazýva nibbánou (v sanskrite: nirvána).

Keďže má toto učenie už viac ako 2500 rokov, dá sa predpokladať, že ani buddhizmus sa nevyhol rozdeleniu. Keď si uvedomíme do akého veľkého územia sa šíril (viac v článku o šírení buddhizmu), bude nám jasné, že sa doň začleňovali vplyvy a zvyky jednotlivých krajín. Viac o jednotlivých školách v pripravovanom článku o školách buddhizmu.

 

 

Plánované kurzy

„Šťastie je ako motýľ, ktorý od nás odletí vždy keď ho chceme chytiť, ale ak zostaneme pokojne sedieť, môže si na nás sadnúť.“

(N. Hawthorne)

Ako vyzerá meditačný zásed na Javorí

Meditačný zásed na Javorí optikou nášho účastníka. Takto to cítil Martin Lajprík.